Choď na obsah Choď na menu
 


Najvýraznejšie diela vytvoril doma Umenie a láska, práca a sláva – krédo, ktoré maliar D. Skutecký napĺňal tvorbou Uplatnenie sa umelca slovenského pôvodu v európskej avantgarde je ojedinelým javom. Dominik Skutecký sa svojim talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu ako aj spoločenskými, etickými hodnotami svojho umenia zaradil k novátorom európskej výtvarnej scény na búrlivom prelome storočí. Narodil sa 14. februára 1849 v Gajaroch na Záhorí, ktoré dalo v susednom Kostolišti slovenskému maliarstvu neskôr ďalšieho výnimočného umelca, Martina Benku. Po smrti otca odišla matka so synmi do blízkej Viedne, kde dostal základné i odborné vzdelanie. Po krátkom štúdiu v sochárskom ateliéri J. Meixnera pokračoval štúdiom v prípravnej škole viedenskej umeleckej akadémie v škole historického maliarstva, čo v tom čase predstavovalo základy oficiálneho umeleckého trendu. Jeho učitelia Karl Wurzinger, Eduard Enghert a Karl Blaas boli predstaviteľmi akademistického zobrazovania dejín monarchie a oficiálnych podobizní, historických a náboženských výjavov i romantizujúcich krojových štúdií. Tieto vplyvy v Skuteckom nezanechali stopy vo výbere námetov. Získal však dokonalú technickú prípravu, ktorá mu neskôr umožnila bravúrne zdolávať spracovávanie náročných motívov a používanie novátorských výrazových prostriedkov. Život v cudzine Od roku 1867 pokračoval mladý Skutecký v štúdiu na maliarskej akadémii v Benátkach. Na rozdiel od viedenského prostredia tu spracovávali bežné výjavy každodenného života, čo mu bolo bližšie. V tom čase sa začal búrať odveký pohľad na výtvarné umenie. Pomohla tomu svetová výstava v Paríži v roku 1867 a prvé prezentácie impresionistov. Na formovanie mladého Skuteckého malo významný vplyv voľnejšie prijímanie nových umeleckých postupov v benátskej škole. Jeho profesor Molmenti mal pochopenie pre samostatný prejav mladých umelcov. Počas neskoršieho študijného pobytu v Mníchove malo rozhodujúci účinok na umelecký rast mladého umelca stretnutie s Gustavom Courbetom, v tom čase vrcholným predstaviteľom nových výtvarných smerov. Jeho vplyv sa prejavil odchodom mnohých mladých umelcov do Paríža. Courbet požadoval štúdium skutočnosti a vernú reprodukciu života proti kultu formálnej krásy pestovanej vtedajším akademizmom. Návšteva Mníchova znamenala v Skuteckého umeleckom smerovaní zásadný zlom, rozišiel sa s historickou maľbou, ktorej úlohou bolo heroizovať oficiálne tlmočené dejiny. V tom čase žil Skutecký striedavo vo Viedni a v Taliansku, ktoré ho očarilo i jasnými farbami a svetlom. Sporadicky navštevoval i rodinu na Slovensku. V roku 1872 namaľoval krajinku Pri Zohore, ktorá je považovaná za prvú realistickú krajinomaľbu nášho maliarstva. Vo Florencii objavoval umenie renesančných géniov. Pod ich vplyvom vznikol obraz Cecilia Löwy, kde mu modelkou bola rodáčka z Banskej Bystrice. Zoznámil sa s ňou u svojej sestry vo Viedni a neskôr ho pôvabná žena sprevádzala ako manželka celým životom. Skutecký prežil pätnásť rokov v Benátkach, kde sa stretol s mnohými vynikajúcimi umelcami z celej Európy, ako i s obchodníkmi s umením, ktoré v tom čase začalo prekvitať. Pre obchodníkov Skutecký maľoval množstvo žánrových obrázkov bežných ľudí v každodenných situáciách. Stotožnenie sa s obyčajným prostredím bolo pre neho príznačné a neskôr úplne ovplyvnilo jeho životnú púť i tvorbu. Benátsky pobyt vtisol jeho dielu údernosť a jasnosť používaných tónov, natoľko blízkych južanskému prostrediu. Množstvo obrazov od neho kupovali úspešní obchodníci s umením, ktorí v tých rokoch začínali v západnej Európe zažívať zlaté časy. Mnoho obrazov odišlo s kupcom Goupilom do Paríža, ďalšie odviezol Thomas Wallis do londýnskej French Gallery. Nový domov V roku 1889 sa Skutecký s rodinou prisťahoval do Banskej Bystrice, rodiska manželky. Tam si podľa vlastného návrhu dal postaviť dom, ktorý mu poskytoval dostatok pokoja a vhodné podmienky pre tvorbu. Hneď jeden z prvých obrazov, ktorými reagoval na každodenný život Bystričanov, Trh v Banskej Bystrici, sa stal na Slovensku synonymom mena Skutecký. Hlavnými predstaviteľmi zložitej kompozície je rodina Skuteckého prispôsobujúca sa novému prostrediu. Manželka je dominantou obrazu aj výrazne červeným slnečníkom, cez ktorý akoby ešte rezonovalo prostredie južnej a západnej Európy. Okrem bohatej epickej zložky obrazu, sociálneho náboja a živej farebnosti zaujmú aj viaceré folklorizujúce prvky, čo bolo v Skuteckého tvorbe tiež novým počinom. Tento obraz je považovaný za dielo, ktorým umelec uzavrel jednu životnú kapitolu a začal vštepovať do ďalšej. Tú mu ponúkalo prostredie hámrov v okolí Banskej Bystrice. V deväťdesiatych rokoch sa programovo zaoberal figuratívnymi motívmi z ojedinelého prostredia. Obrazy Kováčska dielňa na Starých Horách a Obed kotliarov tvoria nosnú časť jeho tvorby z konca devätnásteho storočia. Protipólom boli impresionistické výjavy Na zeleninovom trhu, Promenáda v banskobystrickej aleji, Na letnom byte. Osobitné miesto v tomto období patrí portrétnej tvorbe a na Slovensku zriedkavému autoportrétu. Ako portrétista dosiahol Skutecký úroveň, ktorú si cenili i v zahraničí. Najmä v podobizniach rodinných príslušníkov vyniklo jeho majstrovstvo, s akým sa stretávame u Renoira. Práve v portrétoch, najmä svojich blízkych, sa Skutecký prejavoval ako psychológ s prenikavým pohľadom, ktorému sa podarilo zachytiť charakteristiku osobnosti na plátne. Niekoľko obrazov stvárňujúcich dcéru Karolu vyjadruje silnú náklonnosť k dieťaťu, ktoré neskôr výtvarným štúdiom rozvíjalo umelecké ambície otca. Nové námety V medených hámroch, manufaktúrnych dielňach rozsiatych v okolí Banskej Bystrice, našiel Dominik Skutecký nehasnúci zdroj inšpirácie. Z tohto prostredia namaľoval na rozhraní storočí vyše päťdesiat obrazov. Očarila ho červená žiara žeravého kovu, jej záblesky a osvit na predmetoch v inak ponurej tmavej dielni. Tajuplnú hru farebných reflexov stvárnil umelec impresionistickými efektmi. Desiatkami štúdií zachytával robotníkov pri ťažkej lopote, v zdraviu škodlivom prostredí plnom jedovatých výparov. Ľudia pri práci vo svojom prirodzenom prostredí neboli dovtedy na Slovensku nikdy v takej miere zobrazovaní. Tým Skutecký nadviazal na odkaz francúzskych realistov z polovice devätnásteho storočia. Obohatil slovenské výtvarné umenie o nový žáner, ktorý po ňom rozvíjal najmä Vojtech Angyal svojimi obrazmi baníkov z Banskej Štiavnice. Motív mužov pri ťažkej práci maliara natoľko zaujal, že jeho prejav sa posúval čoraz bližšie k expresívnej skratke. Vrcholnými dielami tohto obdobia sú obrazy V hámri, Pred obedom, Vykúvanie kotlov. Prvoradý význam a jedinečnosť tohto tvorivého obdobia boli inšpirujúcim prínosom pre slovenské výtvarné umenie na začiatku dvadsiateho storočia. Práca a jej oslava mu boli životným krédom, ktorú napĺňal vlastnou tvorbou a pred ktorou sa skláňal ako pred zdrojom svojej inšpirácie. Posledný obraz vytvorený ako štúdia necelý rok pred smrťou má tiež príznačný názov - Po práci. Jeho život sa niesol v znamení kréda, ktoré rád pripomínal – Ars et Amor – Labor et Gloria, Umenie a láska – práca a sláva. Postupnosť od umenia k sláve cez lásku a prácu azda najvýstižnejšie charakterizujú Dominika Skuteckého ako človeka. Žil a tvoril až do konca života v Banskej Bystrici. Udržiaval však stále čulé kontakty s európskym umeleckým prostredím, obosielal výstavy v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku a v Čechách. Z nich sa potom jeho dielo dostalo do všetkých kútov kontinentu. Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach a expozíciách mnohých významných galérií a múzeí. V poslednom období často maľoval v exteriéri, v námetoch sa objavovali dozvuky konca vojny, návrat vojakov domov. Po vzniku Československa sa zapojil do vytvorenia Spolku slovenských umelcov, ktorý mu rok po smrti usporiadal v Obecnom dome v Prahe reprezentačnú výstavu. Skuteckého dielo sa stalo programom celej výtvarnej skupiny. Zomrel 21. marca v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný. Jeho odkaz priblížil naše výtvarné umenie európskym trendom a prúdom a zároveň vytvoril podmienky pre ďalšie umelecké osobnosti nasledujúcich rokov, ktoré tiež dosiahli svetové uznanie, ako bol Mallý, Benka, Fulla, Galanda, Sokol. Po dlhých rokoch strávených školením sa a cibrením talentu v zahraničí vytvoril najvýraznejšie diela práve doma, na Slovensku, keď objavoval a spracovával bežné motívy. Svojim spoločenským a umeleckým odkazom sa pričinil o nástup moderného umenia na Slovensku.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.